Skip to main content

Ondrej Soták : Od dosky s pražcami po Balamuttu.

- narodil som sa v roku 1964 do rodiny, kde sa hudba považovala za niečo podozrivé.Bola tolerovaná iba v prípade, keď si mama pospevovala moravské pesničky pri varení. Napriek tomu ma to k tej hudbe vždy ťahalo.

- keď mal 10 rokov, túžba po gitare bola taká silná, že som si ju jednoducho nakreslil. Doska s nakreslenými pražcami a strunami bola síce skvelým umeleckým dielom, ale akosi sa na nej nedalo hrať. Sníval som o skutočnom nástroji, no peňaženka rodiny sa tvárila, že nič nepočuje.

- zlom prišiel o rok neskôr, keď môj brat dostal prvú výplatu za brigádu. Namiesto
toho, aby si kúpil niečo potrebné pre seba, rozhodol sa investovať do mojej /potenciálne veľmi krátkej / hudobnej kariéry a kúpil mi ozajstnú gitaru. Moji rómski kamaráti z ulice sa rozhodli, že zo mňa spravia poriadneho muzikanta. Učili ma hrať , pričom ich metódy boli viac „punkové“ako akademické. Napríklad teóriu rytmu mi vysvetlili tak, že mi ukázali , ako dobiť kastról lyžicou v štvorštvrťovom takte.

- keď som to už ako-tak zvládal, v 16 rokoch sme s kamarátmi založili kapelu MDC –
/Mravce,Dravce,Cicavce/. Názov bol možno chaotický, ale hudobne sme to mysleli smrteľne vážne. Vrcholom nášho pôsobenia na hudobnom nebi bola účasť v programe Slovenskej televízie „Návšteva v klube“. To bolo niečo. Stali sme sa hviezdami – aj keď iba v rámci nášho mesta, kde nás poznali všetci, ktorí sa nezdržiavali iba v doma kuchyni. V tejto kapele som pôsobil až do chvíle, keď mi vlastenecká povinnosť zaklopala na dvere - odchod na základnú vojenskú službu.
- ako hrdý príslušník Československej armády som sa dostal do rockovej kapely/áno, aj armáda mala rockový band/, kde mi môj status hudobníka pomohol vyhnúť sa niektorým vojenským povinnostiam , ale hlavne bolo to lákadlo na baby.

- po vojne , v roku 1985, som sa pridal k skupine Diplomat. Bola to seriózna kapela, kde som hral 7 rokov. Potom prišla rodina a deti , tak som si hral iba doma pre radosť až do roku 2013.V tomto období založil hudobnú skupinu Folk3o, v ktorej učinkuje dodnes. Osud mi doprial ešte jednu možnosť pôsobiť v ďalšej kapele a tak som sa v roku 2022 stal spoluzakladateľom skupiny Balamutta . Vek bol síce vyšší, ale energia a nadšenie zostali.

A tak , od dosky s nakreslenými pražcami až po dve aktívne kapely, som dokázal, že keď človek chce hrať hudbu , nič ho nezastaví. Ani prázdna peňaženka, ani fakt , že v rodine nikto hudbe nefandil. Pretože, keď príde hudba, príde aj radosť, ale občas aj nejaká tá Balamutta.